Alergia znamená zvýšenú citlivosť na látky – alergény, ktoré normálne človeku žiadne ťažkosti či zdravotné problémy nespôsobujú, ale u citlivého človeka vyvolávajú alergickú reakciu.
Imunitný systém človeka slúži na rozpoznávanie a likvidácii cudzorodých a potenciálne škodlivých elementov (molekúl, mikróbov, parazitov alebo väčších neživých častíc). Môže sa však stať, že imunitný systém reaguje neprimerane aj na tie faktory vonkajšieho prostredia, ktoré človeku neškodia.
Najčastejšie alergény: prach, peľ, perie, zvieracia srsť, roztoče, chemikálie v pracích a čistiacich prostriedkoch, chemikálie v potravinách a kozmetike, lieky a potraviny (najčastejšie potravinové alergie sú na mlieko, pšenicu, sóju, vajíčka, jahody, paradajky, citrusové plody).
Príčiny alergie
- doteraz nie sú úplne objasnené
- poruchy imunitného systému, kedy obranné systémy ľudského organizmu reagujú na určité látky v prostredí (alergény) rovnako, ako by sa jednalo o nebezpečné látky
- dedičná predispozícia po rodičoch – genetický predpoklad pre rozvoj alergie sa označuje ako atopia
- ak je jeden z rodičov dieťaťa atopik (aj bez prejavu alergie), má dieťa 30% pravdepodobnosť prejavu alergie
- ak sú atopici obaja rodičia, potom pravdepodobnosť stúpa na 60-80% – tohto dôvodu sa zatiaľ javí ako nepravdepodobné, že by človek mohol nejakým spôsobom rozvoju alergie zabrániť
- priemyselné znečistenie ovzdušia, ozón, cigaretový dym
- zvyšovanie životnej úrovne a zdravotnej starostlivosti (obmedzený kontakt s prirodzenými nečistotami v prírode, očkovanie a podobne.) – je dokázané, že rody, ktorých členovia prichádzajú od útleho veku do kontaktu so zvieratami a zeminou a pijú vodu z prírodných zdrojov, alergia sa vyskytuje v štatisticky nižšom počte prípadov
- dlhé a opakované vystavenie niektorým látkami
- niektorým typom alergie dnes trpí viac ako pätina populácie
Príznaky alergie
- k rozvoju príznakov dochádza väčšinou už v detskom veku (často už u dojčiat)
- reakcie môžu byť akútne, oneskorené, sezónne či chronické
- alergia na látky, s ktorými sa človek za život stretne zriedka – napríklad so stykom niektorých liečiv, exotických potravín, po bodnutí hmyzom, a podobne – prvý kontakt je nasledovaný senzibilizáciou, druhý kontakt už je zvyčajne spojený s alergickou reakciou
- vodnatá nádcha a kýchanie – v prípade vdýchnutia alergénu, chronický stav sa označuje ako senná nádcha (pollinosis)
- astma (astma bronchiale) – súbor príznakov zahŕňajúcich predovšetkým dýchavičnosť z dôvodu stiahnutia svalstva priedušničiek (problémy sú predovšetkým s výdychom, ktorý je niekedy sprevádzaný počuteľným piskotom a dráždením ku kašľu
- dráždenie oka vzdušným alergénom – to vedie k nadmernému slzeniu, štípaniu očí a zápalu spojiviek
- opuch sliznice pri vnútornom požití – možnosť opuchu koreňa jazyka s upchatím dýchacích ciest
- nevoľnosť až zvracanie, kŕčovité bolesti brucha, hnačka, neskôr sa môže objaviť vyrážka – alergia na potraviny
- opuchy, stiahnutie dýchacích ciest, brušných orgánov, dýchavičnosť a kŕčové bolesti brucha, svrbenie a vyrážky – pri vstupe alergénu do krvného obehu (napríklad po bodnutí hmyzom)
- atopický ekzém ako alergický zápal kože – suché, šupinovité, bledo červené okrsky, objavujúce sa u malých detí na tvári a na krku, u starších potom v záhyboch kože (podkolennej a lakťovej jamky, podpazušie, medziprstie)
- zníženie krvného tlaku z dôvodu rozšírenia priesvitu ciev
- zrýchlená srdcová akcia (tachykardia)
- koža je nápadne bledá s na dotyk lepkavým, studeným potom
- nafylaktický šok, ktorý priamo ohrozuje život
Liečba
- vyhýbať sa alergénu
- identifikácii alergénov u alergológa a následná liečba medikamentmi ako sú antihistaminíka, kortikosteroidy a podobne
- desenzibilizácia- pacientovi sa po určitú dobu pichajú injekcie s malým množstvom alergénu a dávky tohto alergénu sa postupne zvyšujú
- ak pacient trpí sezónnymi alergiami, može mu pomôcť, keď počas sezóny nebude jesť pokrmy pripravené z celozrnných obilnín, pretože veľa ľudí je na tieto jedlá precitlivená
- odsledovať si alergiu na potraviny vylučovacou diétou – najčastejšie to býva na mliečne výrobky a obilniny, vajcia, čokoládu, orechy, pokrmy z mora, citrusové plody a džúsy. Skúste sa niektoré z týchto potravín niekoľko týždňov vyhýbať a pozorujte, či sa stav nezlepší
- niekedy môže ísť aj o intoleranciu určitých druhov potravín, vtedy pomôže spraviť si test na intoleranciu
- piť veľa vody – veľký príjem tekutín prispieva k rozpusteniu hlienu a uľahčuje jeho odkašliavanie
- užívanie betakaroténu – prispieva k hojeniu a upokojenie podráždených slizníc
- vitamín C a bioflavonoidy – silný protizápalový a protialergický účinok
- mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú napríklad v pupalke dvojročnej, čiernej ríbezlí, boráku lekárskom, a ľanovom oleji, pomáhajú zabrániť zápalu
- selén – je látka s výraznými antioxidačnými vlastnosťami, ktorá chráni bunky tela a pôsobí synergicky s vitamínom E
- horčík a vápnik patria medzi dôležité živiny, ktoré sú pre organizmus alergika nevyhnutné
- MSM (methylsulfonyl metán) – z 85% zdrojom organickej síry – považuje sa za účinný prostriedok proti alergiám
- Regalen, Renol – bylinné sirupy k posilneniu pečene a obličiek, ktoré bývajú u alergikov energeticky oslabené, podporujú tiež detoxikáciu organizmu
- senovka grécka a materina dúška – pomáhajú rozpustiť hlien v dutinách a znižujú prekrvenie nosovej sliznice
- cesnak má výrazné antibakteriálne účinky, ktoré napomáhajú k odstráneniu chronického výtoku z nosa, môže sa užívať aj vo forme tinktúry, tabliet a čaju
Kedy vyhľadať lekára
Ak je zrejmý rozvoj týchto príznakov (predovšetkým celkový pocit svrbenia, nevoľnosť, zrýchlený tep) – napríklad po bodnutí hmyzom. Vtedy neváhajte vyhľadať lekára alebo záchrannú službu.